Slávni športoví otcovia a silné puto otec-dcéra
Minulú nedeľu sme oslávili celosvetový Deň otcov, čím sme zároveň symbolicky poďakovali týmto mužom v našom živote, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu už od nášho narodenia. Otec tvorí neoddeliteľnú súčasť života dieťaťa, pretože mu vštepuje vzory správania, či je má syna alebo dcéru. Viete však, ktoré známe dvojice v športe – či už otec-syn alebo otec–dcéra dosiahli celosvetové úspechy a slávu? My sme zopár takýchto dvojíc našli za vás, stačí sa len začítať.
Prečo je puto otec-dcéra iné ako otec-syn?
Už historické výskumy odhaľujú zaujímavé súvislosti a informácie. Puto, ktoré vznikne medzi otcom a synom sa vraj len zriedkavo dá porovnať s tým, ktoré vznikne medzi otcom a dcérou. Prečo je to tak? Vedci zistili, že otcovia sú dôležití pri budovaní sebavedomia ich dcér. Ich vzťah má dokonca vplyv aj na akademické výsledky, dosahované v škole. Ovplyvňujú nielen ich správanie, sociálne vzťahy, ale zároveň im aj ukazujú, ako sa správať k ženám. Do budúcna im pomáhajú budovať vzťahy – partnerské, ale aj tie štandardné. Otcovia sú jednoducho pre dcéry vzorom – či si to uvedomujú alebo nie, je to dané genetickým vývojom. Jednoducho vzťah otec-dcéra je špecifický nielen pre nás ľudí, ale dokonca bol preukázaný aj pri živočíchoch.
Známy otec a známa dcéra – Muhammad a Laila Ali
S týmto kombom otec-dcéra sa nebolo radno zahrávať. A to doslovne. Obaja dokázali v ringu lietať ako motýle, bodnúť ako včely a zraziť protivníka k zemi presne miereným úderom. Muhammad Ali bol boxer s veľkým B, ktorý spôsobil v ringu priam revolúciu. A v jeho šľapajach sa vydala aj dcéra Laila.
Ali sa narodil ako Cassius Clay, Jr., s týmto menom však nebol spokojný, pretože ho považoval za otrockú verziu, ktorú nenávidel. Asi sa niet čo čudovať, vzhľadom na americkú históriu a búrlivé 60-roky v USA. Konvertoval na islam a prijal meno Muhammad Ali. Kontroverzií je v jeho živote viac než dosť, odmietol ísť slúžiť do americkej armády do Vietnamu, odôvodnil to svojím náboženským presvedčením. Ako trest dostal stopku na 4 roky a k boxu sa nemohol ani len priblížiť. Svoj triumfálny návrat zažil v roku 1974 a vo víťaznom ťažení pokračoval až do roku 1981, kedy sa uňho začali prejavovať prvé príznaky Parkinsonovej choroby.
Ali bol takisto pomerne činorodý muž – počas života splodil 9 detí a Laila bola v poradí ôsma. Napriek tomu ich vzťah otec-dcéra nebol spočiatku ideálny, pretože Ali chcel, aby aj Laila dodržiavala islamizmus, čo odmietala a o svojom živote mala inú predstavu. Po škole si otvorila nechtový salón, ale genetike neujdeš – box si ju prirodzene našiel a začala intenzívne trénovať, čo sa otcovi Alimu nie veľmi páčilo. Ali sa vyjadril, že ženy neboli stvorené na to, aby ich iní udierali do tváre či do pŕs. Laila trénovala však čoraz viac a prvé úspechy boli len otázkou času, až svoju kariéru zavŕšila titulom svetovej šampiónky WIBA. Otec Ali sa takisto ku koncu života zmieril s tým, že Lailu nepreonačí a bol na ňu hrdý až do svojej smrti v roku 2016.
Nezabudnime však ani na mužských zástupcov
Určite by sme sa okrem vzťahu otec-dcéra mali pozrieť a venovať pozornosť aj tomu opačnému, otec-syn. Presuňme sa do slnečneo Talianska, kde ešte aj dnes priezvisko Maldini dokáže rozpútať vášne a zapáliť nejedného športového fanúšika. Spomínate si na fenomenálneho Cesare Maldiniho?
Milánska legenda, Cesare Maldini, vyhral Európsky pohár už v roku 1963 a štyrikrát Sériu A. Neskôr ako manažér neohrozene viedol vpred AC Miláno, s ktorým vyhral, čo sa len dalo, za zmienku stojí Coppa Italia v roku 1973. Posmrtne ho uviedli do Siene slávy v roku 2016 – štyri roky po tom, čo sa to podarilo aj jeho synovi – Paolovi Maldinimu. Paolo celú svoju kariéru hrával za jeden klub – AC Miláno – presne ako jeho otec. Dres AC Milána si obliekol viac než 900-krát, viac ao 126-krát reprezentoval Taliansko v reprezentácii, vyhral päť Európskych pohárov. Právom je považovaný za jedného z najlepších hráčov všetkých čias.
Zinedine Zidane a jeho futbalový nástupca – syn Luca
Zinedine bol hviezdou Juventusu a Realu Madrid v dekáde 1990 – 2000, neskôr prešiel do pozície trénera v Reale Madrid, kde sa mu podarilo získať tri tituly v Lige majstrov za sebou. Jeho syn Luca je takisto verný tráve na Štadióne Santiaga Bernabeu, hoci porovnávať ich by asi nebolo fér. Luca je totiž brankár. Mladší synovia Zinedinea – Enzo, Theo a Elyaz sú takisto futbalisti, všetci absolvovali prípravku v Madride.
Aké úspechy ešte čakajú túto rodinu, je zatiaľ vo hviezdach. Je však dokonalým príkladom toho, že vzťah otec-syn v tomto prípade zafungoval na 100% a jablká nepadli vôbec ďaleko od stromu. Tešíme sa na vás opäť, milí priatelia, o týždeň, s ďalším zaujímavým článkom, v ktorom vám prezradíme, ako ideálne športovať v horúcich letných dňoch.
.
