História behu – krátka exkurzia do histórie .
Ak aj vy patríte k nadšencom behu, určite viete, aké nádherné euforické pocity dokáže beh spôsobiť. Vylepší náladu, „prečistí hlavu“, pomôže vám nájsť nových priateľov a zlepší aj vašu kondičku, či uľaví od depresie. Čo všetko však skrýva dávna, predávna história behu? Vyberte sa s nami na krátky výlet do histórie. Prenesme sa teda o pár storočí či dokonca tisícročí späť…pripravení na cestu?
Kam až siahajú počiatky dnešného behu?
Môžeme vôbec povedať, že beh bol vynájdený? Alebo sa len jednoducho objavil ako prirodzená súčasť života pradávnych ľudí? Je to podobne ako pri otázke, či bola prvá sliepka alebo vajce. Prvé pokusy o beh sú zdokumentované už pri Australopithecovi (najskorší predchodca človeka). Začal behať z prostého dôvodu – aby si zachránil svoj holý život pred predátormi. Techniku si zdokonal, až keď začal loviť.
História behu ako športu v súťažiach sa datuje už do starovekého Grécka, Egypta, Ázie a dokonca aj Východnej Afriky. Nikto sa preto hádam nenahnevá, ak povieme, že beh bol „vynájdený“ ako dôsledok určitej potreby či nevyhnutnosť.
Za beh vďačíme starovekým Grékom
Beh sa oficiálne zrodil ako športová disciplína už v roku 776 pred Kristom. Prvenstvo patrí starovekému Grécku, mestu s príznačným názvom – Olympia. Beh bol takisto prvou disciplínou na Olympijských hrách vôbec. Napriek tomu mu celkom trvalo, aby si získal popularitu ako spoločenská aktivita.
Prenesme sa do roku 490 pred Kristom, ktorý sa označuje za vznik populárnej disciplíny – maratónskeho behu. História behu spomína jedno meno – mládenca menom Pheiddipedes. Ten dostal za úlohu odniesť správu do Atén o tom, že jeho mesto porazilo nadobro Peržanov. Áno, hádate správne – jeho rodné mesto sa volalo Marathon. Vzdialenosť medzi Marathonom a Aténami v tom čase bola okolo 25 míľ. Legenda spomína, že malý Pheiddipedes prebehol túto vzdialenosť naraz a bez prestávky, len aby zvestoval čerstvú novinu čo najrýchlejšie. Po dobehnutí ju stihol oznámiť a padol mŕvy na zem. A tak vznikol maratónsky beh, aspoň tak hovorí legenda. Overiť, do akej miery je táto legenda pravda, bude už asi ťažšie.
1896 – rok, kedy sa to všetko začalo brať vážne
Rok 1896 dôležitým míľnikom nielen v kapitole s názvom história behu, ale športu ako takého. Konali sa totiž prvé Olympijské hry. Inšpirovali sa – ako sme už spomenuli – starovekými Grékmi. O presadenie moderného maratónu ako disciplíny na OH sa postaral francúzsky filológ Michel Breal. V tom čase však boli OH čisto mužskou doménou. Určite by sme nemali zabudnúť spomenúť aj meno Spyridon Louis. Tento pán, mimochodom nosič vody z Grécka, získal prvú zlatú medailu za maratón na OH. Dosiahol nádherný čas 2 hodiny, 48 minút a 50 sekúnd a stal sa oslavovaným (nielen) gréckym hrdinom.
Maratón mánia alebo beháme pre radosť
Teleportujme sa do roku 1897, kedy sa zrodil prvý Bostonský maratón. Do dnešnej doby je považovaný za jeden z najprestížnejších maratónov. Tajomstvom je, že sa inšpiroval práve maratónom na OH o rok skôr.
Rok 1909 sa zapísal do histórie ako rok, kedy sa začali písať dejiny „maratón mánie“. V New Yorku sa v 1909 konalo až 5 maratónov – na Deň vďakyvzdania, deň narodenia A.Lincolna, Nový rok, narodenie G.Washingtona a deň po Vianociach.
Asi vám nepovie veľa meno Frank Shorter a rok 1972. História behu ho však oslavuje ako novodobého šampióna. Frank vyhral letné OH a jeho víťazstvo odštartovalo „boom behu pre radosť“. Frank beh propagoval ako aktivitu s mnohými pozitívnymi dopadmi nielen na zdravie, ale aj na psychiku. Američania boli natoľko nadšení, že sa ich k Frankovej iniciatíve len v tom roku pridalo až 25 miliónov, vtedajšieho prezidenta Jimmyho Cartera nevynímajúc.
História behu nezabúda ani na ženské bežkyne
Nežnejšie pohlavie si však muselo počkať oveľa dlhšie. Ženský maratón bol zaradený ako OH disciplína až v roku 1984, víťazkou sa stala Američanka Joan Benoit. Nebola však úplne prvá dáma. Prvenstvo sa datuje už do roku 1896, kedy Stamata Revithi odbehla neoficiálne maratón na OH, ale nikto ju nebral vážne. Prvá dáma, ktorej oficiálne merali čas pri neoficiálnom odbehnutí maratónu, bola Violet Percy v roku 1926.
Napriek tomu, že ženy to mali v histórii ťažšie, aktuálna situácia je oveľa priaznivejšia. V roku 2019 sa len v Spojených štátoch amerických konalo 715 maratónov, čo je naozaj úctyhodné číslo. História behu má teda svojich nasledovníkov, čo je veľmi pozitívna informácia.
V prieskume, vykonanom na bežcoch, až 55% z nich udávalo, že behajú pre radosť. 62% spomenulo ako hlavný dôvod odbúravanie stresu a 38% zdravotné benefity. Nech už patríte ku ktorejkoľvek skupine, určite nám dáte za pravdu, že beh je naozaj špeciálny, zlepšuje nielen zdravie, ale aj náladu. Ak teda nabudúce stretnete bežca, ktorý sa na vás usmieva, opätujte mu úsmev a budete mať určite krajší deň aj vy.
