Nikdy nie je neskoro začať so športom – pohyb po vyššom veku - 2

Nikdy nie je neskoro začať so športom – pohyb po vyššom veku

Nikdy nie je neskoro začať so športom – pohyb po vyššom veku.

Krátky spánok, budík, ešte si pospím, budík opäť … mal by som ísť behať … ešte si pospím. Výhovorky a dôvody, pre ktoré sa nám nechce byť aktívnymi a rozhýbať sa, prípadne sa ráno dostať z teplej postele, sú pre mnohých z nás na dennom poriadku. Nenadarmo sa hovorí, že ak s pohybom začneme ako mladí, na starobu ako by sme našli. Ako prospešný je pre nás teda pohyb vo vyššom veku? Nechajte sa inšpirovať.

Najčastejšou výhovorkou je: „Mám už príliš veľa rokov na to, aby som začínal/a s nejakým športom“. Nie je to pravda. Nikdy nie je neskoro na to, aby ste popracovali na svojom zdraví. Je vedecky dokázané, že dospeláci, ktorí sa rozhodli začať športovať vo vyššom veku, sa tešia lepšiemu fyzickému aj psychickému zdraviu ako tí, ktorí sedia doma a lúštia krížovky. Ak ste nikdy nešportovali a začnete zľahka, je dosť možné, že sa vyhnete všetkým tým obmedzujúcim zraneniam, ktoré nás postretnú v mladosti. Dôležité je začať s ľahkými aktivitami a určite pri tom zohľadniť aj svoj zdravotný stav. Civilizačné choroby, cukrovka, dna, reuma – ak trpíte nejakým ochorením, s konzultujte svoju plánovanú aktivitu aj s vaším lekárom.

            

Pohyb vo vyššom veku – oveľa viac bolesti a komplikácií? Určite nie.

                Opäť mýtus, ktorý by sme vám radi vyvrátili. Častokrát stačí len malá zmena perspektívy. Pohyb vo vyššom veku pomáha lepšie zvládať bolesť a zlepšuje silu, vytrvalosť a sebavedomie. Veľa aktívnych dôchodcov – nielen mentálne, ale aj fyzicky – potvrdí, že pravidelná aktivita nielen pomáha zvrátiť starnutie, ale dokonca aj buduje lepšie sebavedomie či vitalitu a schopnosť denne zvládať bežné úkony bez cudzej pomoci. Opäť je kľúčové začať pomaly a ideálne – pod dozorom.

Kľúčová je motivácia.

                Aby sme vám dokázali, že to naozaj ide, pripravili sme pre vás príbeh starkej – „malej Aničky“ z Veľkého Krtíša. Starká sa narodila v roku 1930, v malej dedinke Selce, vychovala 2 deti a už 22 rokov je vdovou. Počas aktívneho života pracovala v kancelárii a oddychovala v záhrade, pokiaľ len vládala. Je živým dôkazom toho, že pohyb vo vyššom veku omladzuje – ešte vo veku 89 rokov si užívala záhradku s kvetmi, ktorá bola jej pýchou. Nepovažovala sa za aktívnu športovkyňu, skôr záhradkárku a venovala sa aj štrikovaniu farebných ponožiek.

p. Anna Gašperáková

Starnutie sa však prejavilo aj u starkej a pred dvomi rokmi mala nepríjemný pád, po ktorom ostala odkázaná na starostlivosť rodiny 24 hodín denne. Asistenciu potrebuje pri každej činnosti, dlhý čas strávila na lôžku a každý deň musela rehabilitovať. Svet okolo seba riadila z vozíka, aktuálne sa jej podarí prejsť aj pár krokov s pomocou „chodítka“.

                Vnučka starkej – „malej Aničky“ sa začala venovať zdolávaniu výziev, za ktoré získavala medaily. Starkej sa medaily neskutočne páčili a preto ju rodina prihlásila do našej výzvy.

Telefón do vrecka a ide sa!

Starká sa odhodlala a vydala sa splniť prvú výzvu, za ktorú by získala medailu, ktorou by sa mohla pochváliť aj vo svojom krásnom veku. Síce výzvu zdolávala opatrne – krôčik za krôčikom, ale motivácia bola aj v tomto prípade kľúčová. Vnučka jej dala do vrecka telefón, ktorý monitoroval prejdenú vzdialenosť a starkej meral pokrok pri zdolávaní – síce na prvý pohľad náročnej výzvy – ale v jej veku o to dôležitejšej. Nejde o kilometre, rátajú sa aj metre a pri každom prejdenom úseku starkej zažiarili oči, tá radosť bola neopísateľná.

starká – „malá Anička

    

Vzhľadom na vek starkej, po každej náročnej etape, ktorá by sa nám – zdravým a aktívnym – mohla zdať ako hračka, potrebovala poriadny oddych, aby sa pripravila na ďalšiu fázu. Relaxovala a naberala sily vo svojom obľúbenom kresielku, kde pozerala šlágre obľúbenej hudobnej skupiny Dua Yamaha.                

p. Anna Gašperáková

Na starkú je právom hrdá celá rodina – do výzvy ju nielen prihlásila vnučka, ale sprevádzala ju aj pri zdolávaní zdanlivo nepodstatných vzdialeností. Ako sa ukázalo týmto gestom, šlo o prejavenie vďaky starkej za to, že sa dokázala postarať o vnukov, keď ich rodičia dlho pracovali. Ide o krásne a šľachetné gesto, ktoré si naozaj zaslúži náš obdiv a potlesk.

Skúste vyzvať aj vy svojich starých rodičov na aktívny pohyb vo vyššom veku a garantujeme, že tým nielen posilníte ich zdravie, ale hlavne svoj vzťah s nimi.

Ak vás zaujíma niečo, čo ste v tomto príspevku nenašli, pokojne nám napíšte .

Dovidenia priatelia pri ďalšom blogovom príspevku.